reklama

Rezonancie nespravodlivosti v panteóne spravodlivosti

Quod licet Iovi, non licet bovi. Jemnejšie povedané: To, čo si môže dovoliť vládca bohov, nemôže si dovoliť obyčajný smrteľník. Ale poďme po poriadku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Bývalého redaktora týždenníka Plus 7 dní Lukáša Milana odsúdil košický sudca trestným rozkazom na 18 mesiacov do väzenia s trojročnou podmienkou a súčasne mu zakázal novinársku činnosť na tridsaťšesť mesiacov. Súdne pojednávanie 15. marca 2018 odročili, rozhodnutie sudcu ešte nie je právoplatné. Dôvodom žaloby je článok, v ktorom novinár uvádzal, že si Pavol Paška pýtal provízie za to, že ľuďom v Košiciach umožní podnikať v oblasti zdravotníctva, (in: Cez moje obvinenie chce Paška Informácie, Sme 19. marec 2018). Žalujúci síce zomrel, ale nespravodlivosť žije.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tradícia v posudzovaní novinárskej práce pretrváva. V časoch Mečiarovej vlády dala mi samosudkyňa na výber – 100 tisíc Sk alebo rok basy na tvrdo. Napokon som nemusel platiť alebo ísť do basy, lebo Krajský súd v Košiciach po defenestrácii Vladimíra Mečiara r. 1998 na základe odvolania rozhodnutie samosudkyne zrušil podmienečne uložený trest. Dôvodom žaloby boli moje investigatívne prieniky do praxe privatizácií tatranských hotelov. Jeden hotel v Starom Smokovci si protekčne osvojil brat štátneho tajomníka Ministerstva práce sociálnych vecí. Článok venovaný bitke o hotely pod Slavkovským štítom skončil v rukách takej istej spravodlivosti, ako údajné ohováranie v prípade Lukáša Milana.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď predstavitelia KDH páni Čarnogurský a Palko podali na premiéra trestné oznámenie potom, čo pán Mečiar oznámil, že V. Palko ho navrhol zavraždiť, vyšetrovateľ prípadu vyrukoval s precedentným uznesením, z ktorého vyplýva, že podozrivý z trestného činu „musí vedieť, že údaj, ktorý zverejnil, je nepravdivý. Ak sa domnieval, že údaj je pravdivý, ide o skutkový omyl“ (Juraj Hrabko, SME 13. 10. 1997). 

Keď som sa pred samosudkyňou obhajoval s takýmto právnym precedensom, vedel som, že slovenské súdnictvo nefunguje ako v Amerike, kde aj po storočí sa možno oprávnene odvolať na podobný historicky prvý verdikt súdu. Musel som počas desiatich pojednávaniach trvajúcich jeden rok preukazovať aj pomocou svedkov „v trestnej veci ohovárania“ jednu pochybnosť za druhou. Pravdivosť novinového článku potvrdila pred súdom generálna riaditeľka Interhotela Vysoké Tatry, no v nerovnom postavení s pôvodcom žaloby (bratom štátneho tajomníka MPSV), samosudkyňa sa zmohla pri verifikovaní viny novinára zbabelo priťažovať aj argumentáciou, že článok bol publikovaný v regionálnej prílohe „ opozičného“ denníka SME.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uplynulo odvtedy dvadsať rokov a v prístupe k apelom novinárov všímať si korupčné kauzy trvá stav nerovnosti pred súdom: Quod licet Iovy, non licet bovi, doložme si iného vládcu bohov, ale na druhej strane máme toho istého vola.

Predpokladajme, že Ján Kuciak žije a publikuje známy chorobopis našej krajiny. Menovite označení v najbližšom okolí premiéra by vyrukovali žalobou (s ňou sa v prvom šoku aj vyhrážali), Ján Kuciak by sa v krajnom prípade obhajoval domnienkou, „že údaj je pravdivý“, ale keď to nejde inak, žiadal by súd kvalifikovať ho „ako skutkový omyl“. Najskôr by sa to skončilo ako u Lukáša Milana. Uvažujme post faktum aj o tom, že Kuciakom vystavený chorobopis nemusel byť motívom jeho a snúbenkinej vraždy. Ako dobre podkutý investigatívny pátrač mohol mať v talóne ešte zdrvujúcejšie odhalenie. Objednávateľ vraždy nevedel, čo Kuciak vie, či vie aj niečo iné, na čom ešte viac záleží ako na zverejnených prepojeniach. To je otázka rovnako historického významu ako samotná obeť takéhoto predpokladu. To obeť zle spravovanej krajiny vyvolala hnev davu a žiadosti o reparáciu demokracie v karpatskom formáte. Smrť v gréckej tragédii vyvolávala u diváka katarziu, očistenie. Jeho sa dovoláva dav na slovenských námestiach. Katarzia sa však nedostaví dovtedy, kým Robert Kaliňák a Robert Fico si budú hovieť v azylovom centre na Vodnom vrchu. Oni a im podobní musia z politiky preč. Na to iný mechanizmus ako voľby demokracia nepozná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tibor Ferko

Tibor Ferko

Tibor Ferko

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Publicista, teatrológ , publikuje odborné štúdie z oblasti divadla, publicistické články, vydal historickú monografiu Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice 1557 - 2017, v súvislostiach dejín. Romány Občan O(t)o, Pokušenie starého kocúra, Lásky hra osudná, Keď chameleón nemá nohy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu