reklama

Storočnica v centre Košíc bez pocty zakladateľom

Mesto Košice pripomína svoje novodobé dejiny spoločne s historickou storočnicou Československej republiky bez prítomného odkazu v jeho centre na toto jubileum.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čo bolo prítomné v čase dvadsaťročného jestvovania mesta v novom štátnom útvare, je preč. Bolo Legionárske námestie. Lebo hoci boli Košice už prítomné na mape Československa, 6. júna 1919 vtiahol do mesta 46. segedínsky pluk maďarskej armády (rovnako obsadili jednotky pod velením Bélu Kuna väčšinu východného a južného Slovenska), potom až na príkaz predstaviteľov Dohody 5. júla opustilo maďarské boľševické vojsko mesto. V priebehu štyroch hodín vpochodovali do mesta 23. francúzsky legionársky a 30. peší pluk. Na poctu legionárom sa námestie premenovalo. Nesporné sú zásluhy Masaryka a Štefánika na formovaní legionárov vo Francúzsku, Taliansku a na Ďalekom východe. Preto oprávnene stála Štefánikova socha pred parkom na dohľad námestia. Dnes je busta Masaryka a Štefánika umiestnená bokom od centra za rušnou dopravnou križovatkou. Vyšiel na zmar pokus o reinštalovanie búst v danom parku, aby okolo pamiatky zakladateľov štátu nelomozila doprava, ale chodili ľudia a mohli si všímať trvalé hodnoty spojené so štátotvornou tradíciou mesta. Inštitučná pevnosť, komisia na spravovanie pamiatok kvituje, že Český spolok v meste vráti Masarykovu bustu na pôvodné miesto v areáli tzv. Malej Prahy. A dosť, ďalej bez diškurzu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre niekoho Štefánik ani nemusí, lebo v Košiciach nikdy nebol, Masaryk síce bol, ale stačí, keď je tam, kde je. Iný z oslovených na podporu reinštalácie búst argumentuje, že súčasná pozícia pamätihodnosti je na správnom mieste, lebo sa tu pretínajú Masarykova a Štefánikova ulica a to zodpovedá ich historickej pozícii. Argument však protirečí práve tomu, čo obhajuje. Štefánikova ulica dočasne sídlila v dvadsiatych rokoch v prítomnej línii, ale od mája 1933 bola Hlavná ulica premenovaná na Štefánikovu. Masarykova zostala na pôvodnom, mieste, ale onoho času sa reálne uvažovalo o postavení novej budovy železničnej stanice na konci tejto ulice. Cez túto ulicu premávali električky na železničnú stanicu a ďalej dokola. Táto línia tvorila jedinečný električkový okruh v meste, aký nikde inde v Európe nebol. Ulica mala vtedy skvelú urbanistickú perspektívu s reálnou možnosťou sa stať vstupnou bránou do mesta, (starší si spomenú na prvý autosalón).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V danom čase predstavovali priesečníky týchto dvoch ulíc oddychovú zónu a nie rušnú dopravnú križovatku, ako je tomu dnes.

Nebolo by náležité reklamovať z čias prvej republiky všetko, čo tu bolo. Napr. sochu sv. Václava, (toť stále prítomný odkaz na podstavci Myslbekovej sochy v Prahe: „svatý Václave, nedej zahynout nám ni budoucím“), alebo Husitské námestie (dnes Maratónu mieru). To sa stáva, že vývoj prekoná posolstvá pôvodných gest.

Lenže v inštitucionálnej pamäti vedenia mesta je diera aj po inej udalosti. To nemožno opomenúť: do čias maďarského interregna spadá najhanebnejšia udalosť mesta. Odohrala sa tu prípravná fáza nasledujúcej likvidácie diskriminovanej časti ľudského rodu. Na Horthyho námestí sa zriadila expedičná stanica, pripravené dobytčie vagóny na odsun 13 tisíc pôvodných obyvateľov mesta a železničnou trasou od 14. mája do 20 júla 1944 prešlo 137 vlakov, v každej súprave bolo 2 tisíc deportovaných židov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pamätná tabuľa o páchaní tohto zločinu je umiestnená obďaleč na múre bývalého Desseffyho paláca, v ktorej sídli Štátna vedecká knižnica. Na mieste činu nie je nič! Keď je na tomto námestí 70 rokov prítomný majestát pomníka (nie padlých v boji o mesto) červenoarmejcov s menami na náhrobných kameňoch, (hoci tu azda ani pochovaní nie sú), prečo s ním nesusedí aspoň pylón s menami z tohto miesta odvlečených obyvateľov mesta?! Aj táto absencia patrí do bilancie jubilea, hoci Československo bolo na päť rokov v duchovnom exile.

V Košiciach chystajú rôzne podujatia na pripomenutie storočnice prvej ČSR. V múzeu, knižnici, divadle a kade tade sa pripravujú na dôstojné oslavy. Ibaže aj tie najvýznamnejšie deje na počesť jubilea pominú a všetko zostane po starom. V centre mesta pamiatky niet. Osloboditeľom z roku 1945 patrí miesto v histórii spolu s ich miestom na vzdávanie pôct. Ale aj Masaryk a Štefánik boli osloboditelia a patria do priameho centra pozornosti. Bez nich by Košice nemali čo oslavovať, bez nich by možno ani Slovensko nebolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tibor Ferko

Tibor Ferko

Tibor Ferko

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Publicista, teatrológ , publikuje odborné štúdie z oblasti divadla, publicistické články, vydal historickú monografiu Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice 1557 - 2017, v súvislostiach dejín. Romány Občan O(t)o, Pokušenie starého kocúra, Lásky hra osudná, Keď chameleón nemá nohy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu