V českých Literárnych novinách zo šesťdesiatych rokov si pamätám celostránkový článok s týmto titulkom: Kurda v horách nepremôžeš. Evokuje mi to článok Kurdi majú svoj Mníchov (M. Krčmárik, Sme 10. október ´19) a v ňom pripomenutie osudov (voľný citát odtiaľ) po rozpade Osmanskej ríše najväčšieho národa na svete bez vlasti. Nuž, Kurdi si podnes vybavujú so susediacimi krajinami hraničné pásma svojho štátu a aktuálne to môže byť aj tak, že „stiahnu sa znova do hôr a vrátia sa k partizánskemu spôsobu boja“, lebo Kurda v horách nepremôžeš.
S Robertom Ficom je to podobne, lebo v Smere SD ho nedokáže nikto poraziť. Aj keby v politike už nebol, zostane mu na večné časy aureola zakladateľa, lebo kritika z druhej strany znamená pre neho a jeho súkmeňovcov insinuácie. Z prominentných členov strany by sa nikto ani neopovážil na rovinu povedať, že dvanásť rokov stačilo, lebo na každého niečo vie. Darmo všetci ostatní vieme tiež niečo o ňom, nikto nedokázal doteraz aplikovať na delikty vlády a jej šéfa paragrafy trestného práva. Ale hlásať možnosť jeho potupy v x veciach je už dnes intelektuálnou povinnosťou s vedomím skutočnosti, že demokratická opozícia musí vziať na seba zodpovednosť za osud krajiny po voľbách a neposkytnúť inú možnosť ako toľkokrát traktovanú potrebu zmeny.
U Roberta Fica sa pokory nedočkáme. A nátlaku z jeho blízkeho okolia, aby sa z politiky stiahol tiež nie. Chudobná lexika Smeru o tom, že chce voľby vyhrať, je prejavom obmedzeného kritického myslenia. To nemôže fungovať tak, že sme síce desať rokov vládli, ale nenesieme zodpovednosť za obrovské morálne zlyhanie, v ktorom existuje preukázateľný register identity niektorých mien, s ktorými politickú budúcnosť krajiny by sme už nemali spájať. Ale ani so samotným Smerom SD bez pokánia; no kto by ho na to z vlastnej liahne vyzval ? Ostatne, ani to by už nestačilo, lebo tragédiu charakterizuje ľudská obeť, ktorá otvorila ľuďom oči a už aj zaslepenci vidia v nahote lož ako predstieranú cnosť. Lebo ako sa možno domnievať, že ľudia síce nevedeli, čo sa v štruktúrach vládnej a súdnej moci dialo a súčasne neochvejne veriť, že po odhalení morálneho debaklu budú aj naďalej veriť, že sa nič nestalo. To by voličom Smeru mala súčasná demokratická opozícia strkať do úmoru do pamäti.
Violetta vo Verdiho opere Traviata (podľa Dámy s kaméliami od A. Dumasa ml.) spieva slová „Boh moju minulosť za moje pokánie vymazal“. Niekdajšia prostitútka bola schopná poslať svoju dušu do čistiarne u Boha potom, ako sa rozhodla počestne žiť. To birmovaný katolík Robert Fico by sa ani nemusel kajať pred tvárou Boha, lebo výčitky svedomia pociťujú aj neveriaci. Prinajmenšom oklamaný elektorát Smeru by mal povinnosť lídra strany vyzývať, aby sa zodpovedal pred verejnosťou a keď to inak nejde a opozícia prednostne bude velebiť svoje ego, kategorický imperatív bude musieť znova predniesť dav, bársako bárskde len nech to slúži na návrat demokracie v plnej zbroji.
Toť Kurdov v horách a pravdu davu nepremôžeš.
Tibor Ferko