Jozef Majchrák v online novinách Postoj napísal: „Je legitímna otázka, prečo Kňažko nedostal vyznamenanie. Otázka, prečo vyznamenanie nedostali Milan Kňažko a Ján Budaj, popri Fedorovi Gálovi dve najvýznamnejšie tváre Verejnosti proti násiliu (VPN), visela vo vzduchu už minulý rok. Keď ešte vyznamenával prezident Andrej Kiska a začínal sa rok, v ktorom sme si pripomenuli tridsiate výročie Novembra 1989“. Autor pripomenul, že pri obidvoch v spleti ich káuz s Mečiarom resp. s ŠtB, pokiaľ ide „o zlyhania u Kňažka dôležité je, ako sa k nim postavil“ a v prípade Jána Budaja „Ústav pamäti národa, viaceré dokumenty poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval“. Je nesporné, že by obom pocta z prezidentského paláca pristala a je dobre, že sa o tom hovorí.
Treba však pripomenúť aj praktiky s vyznamenaniami ďaleko od Bratislavy. V Košiciach k 30. výročiu Novembra v rámci pozoruhodnej rekapitulácie udalosti nielen v lokálnom rozsahu boli vyznamenaní niektorí aktéri VPN. Samotný fakt, že sa takejto pozornosti nedostalo Petrovi Neuwirthovi, ktorý bol významným aktérom vtedy a aktuálne jubileum by sa bez jeho organizačnej a ideovej aktivity sotva bolo pripomenulo, možno vysvetliť jednoducho: nemal ho kto navrhnúť. Postulát navrhovateľa je alfa a omega takýchto aktov. Stalo sa, na budúce netreba zabudnúť. Povšimnutia hodné je v košickej galérii vyznamenaných meno moderátora na tribúnach, ostrého hlásateľa poslania revolúcie, no len čo sa trafiky rozdali, po návrate na nie nevýznamný post v profesii, jeho morálna integrita hlásateľa hodnôt revolúcie sa nalomila a poslúžil, keď na to prišlo, mečiarovským mocenským praktikám až potiaľ, že odovzdane moderoval v košickom divadle slávnosti HZDS spojené s jeho košickým denníkom Lúč. Predtým to isté divadlo odoprelo poskytnúť svoj priestor na rokovanie Duchovného parlamentu!
Vlastne o tom to celé bolo, v Bratislave i v Košiciach. Nie je málo tých, u ktorých podnes pretrváva étos Novembra, no ani jeden z nich (okrem Jána Budaja v parlamentnej opozícii) nefiguruje v súčasnosti na významnom politickom poste. Novembrová revolúcia sa ešte neskončila. Zotrvať v línii hlásaných stimulov demokracie je jej najsilnejší odkaz a verejne deklarovať ich aktuálnosť je to, o čo pôjde aj v nachádzajúcich voľbách.
Nečudujte sa, sme znova pri Kňažkovi. Je to obyčajná fantazmagória, lebo do akademicky protokolárnej schémy odovzdávania štátnych vyznamenaní sa to nehodí. Vlastne je to tak, že slávnostiam na štátnej úrovni nepristane placet slobodomyseľnosti. A napriek tomu je to tak, že predchádzajúce riadky boli len zámienkou, aby sa dekor doktríny štátnych úkonov mohol viac priblížiť k duchu aktu, ktorý sa koná na ocenenie ikonických postáv nášho života. Takže konečne k veci, ako by to bolo mohlo byť: Milan Kňažko by prebral od pani prezidentky metál, zachoval si pozornosť voči dianiu na scéne a potom by sa postavil pred prítomnú politickú nobilitu a do jej tváre i ducha vrhol sentencie, ktoré bravúrne deklamuje v postave Shylocka v pražskom Divadle Na Jezerce. Je to strhujúca monodráma kanadského autora Marka Leinera -Younga. V inscenácii herec John predstúpi pred divákov v maske slávneho žida Shylocka s jeho monológom zo Shakespearovho Kupca Benátskeho. Herec zrazu vystúpi z roly v maske a keď prejde do civilného prejavu zisťujeme, že sme na tlačovej konferencii po predstavení na určitom divadelnom festivale, kde sa hra ešte mala štrnásť dni uvádzať, ale vedenie festivalu po vášnivých antisemitských protestoch sa rozhodlo festival ukončiť.
V pravom slova zmysle sa divadlo práve začína. Antisemitizmus, feminizmus, antifeminizmus, náklonnosť alebo odpor k tomu, či onomu v známych a menej známych prejavoch, ktoré herec cituje z rétoriky postáv shakespearovských hier, kaskáda v rôznych rytmoch prednesených evokácií, niečo odmieta, s niečím súhlasí, pridáva zdroje, na ktorých stojí súhlas i odmietanie. Skrátim to: Kňažko brilantným prednesom oznamuje ctenému publiku, ako je nebezpečné zložité procesy života v propagačných prejavoch zjednodušovať na prvoplánové stereotypy, lebo to predstavuje rovnakú skazu v umení a v spoločnosti. Herecký výkon Milana Kňažka (cena Thlálie plus jedna ďalšia) je jedna stránka veci, druhá je spoločensky prospešná misia posolstva o obžalobe súčasných tendencií v rade politických zlyhaní a bezohľadnosti.
Napokon to ešte toto: Slovenská televízia by mohla kúpiť záznam inscenácie na jedno premietnutie v predvolebnom čase, (Slováci by bez obáv češtinu zvládli). Poslúžila by aktualizácii odkazu Novembra.
Tibor Ferko
