Podporovať ĽSNŠ znamená anulovať odkaz SNP...

Autor: Tibor Ferko | 28.1.2020 o 17:16 | Karma článku: 4,30 | Prečítané:  244x

...a zastaviť vzostup tejto strany vyžaduje to, čo vo svojom blogu prezentoval Miro Pollak. V aktuálnom čase z východu, kde údajne "nič nie je",  dáva na známosť, v čom spočíva hodnota protestov.       

 

„Príklad z Levoče 21. januára jasne a presvedčivo ukázal, kto je kto.  A tiež ukázal, kto bojuje akými zbraňami. Na jednej strane slušná väčšina brániaca demokraciu slušnými zbraňami svojou fyzickou prítomnosťou a na druhej strane nechutná bojová sekta, ktorá hecuje ľudí k nenávisti...“

Mohli sme byť múdrejší od samotného začiatku vstupu Kotlebovej strany do aktuálnych spoločenských pomerov na Slovensku. Múdrejší však budeme po mesiaci, keď bude enumeračne známy jej elektorát. Nech by sa strana legitimizovala v akomkoľvek pomere k ostatným stranám, zostane prítomná ako stále aktuálna výzva na odpor voči nej, lebo prezentuje to najhoršie, čo sme tu mali po porazenom Slovenskom štáte.

Každoročne pripomíname výročie Slovenského národného povstania. Bol to na európskom území jedinečný prejav ozbrojeného odporu proti fašizmu. Jeho zásluhou nefigurovalo Československo medzi porazenými štátmi, ale  medzi víťazmi. Preto sa mohlo vrátiť Horné Uhorsko/Felvidék vrátane Košíc do postrianonského formátu medzivojnovej Československej republiky. Nebyť SNP by na mape Slovenska chýbali Zemplín, Žitný ostrov, južné územia pozdĺž našich hraníc s Maďarskom. „Fait acompli“, vec je skončená, posielal maďarský diplomat  medzivojnovú depešu z trianonského paláca do Budapešti.

SNP bolo o tom, že ČSR bola správna voľba.  Slovenský národ  hoci „len“  na pár  mesiacov sa spamätal a bol schopný bojovať proti brutálne sa šíriacemu zlu doma, odkiaľ lifrovali desaťtisíce židov do pekiel koncentrákov.

V roku 1944 na  košickom Horthyho námestí parkovali dobytčie vagóny, do ktorých  priam nakladali a odvliekli do plynu tisíce košických Židov. Cez Košice prešlo, či priamo odtiaľ odišlo 137 vlakov a na každý z nich pripadalo vyše 2 tisíc deportovaných židov. Vpravo od námestia bolo geto, zo všetkých strán uzavreté ulice, kde na transporty určení židia trávili svoje posledné dni pobytu v našom meste v postavení treťotriednych občanov. Transport židov cez Košice pripomína pamätná tabuľa na budove Štátnej vedeckej knižnice, transport priamo z Košíc tabuľa  po hebrejsky písaným odkazom je na zadnom múre synagógy vo dvore na Krmanovej ulici.  Pribudlo pamätné miesto koncentráku na mieste bývalej tehelne. Ako dvanášťročný som bol svedkom tohto inferna,  keď v šore s ostatnými vliekli mojich židovských spolužiakov do pristavených vagónov. Nechápal som, čo sa deje, hoci dnes v zmysle sentencie  L. A. Seneca „čudujeme sa, ako sme mohli nechápať veci také zrejmé“. Pamäť nás dobieha a účet je otvorený.

Ukážte jednu pamätnú tabuľu o páchaní tohto barbarského skutku priamo na mieste zločinu, pôvodné  námestie zmizlo z mapy mesta.  Je 75  rokov  po vojne a niet pamäti ani vôle na to, aby sa tu postavil memoriál na výstrahu. Zriadiť Holocaust Memorial nezabudli v Detroite, Houstone, Los Angeles, New Yorku, v Berlíne a Paríži na veľkých plochách umiestnili na pamiatku tejto ľudskej tragédie priam monumentálne pamätníky. Možno aj  menej okázalý prístup k pamiatke košických židov by mohol dokumentovať to, že nežijeme iba pragmatickými  praktikami doby, ale aj vzdorom ducha minulých čias. Miesto pamätníka  sovietskych osloboditeľov by sa malo primerane deliť s pamiatkou na počesť tých druhých. Bárs to pripadá ako nereálne, mal by tu parkovať jeden dobytčí vagón a v jeho vnútri zoznam odvlečených spoluobčanov. Lebo iba raz ročne pripomínať legendárny odpor Slovákov proti fašizmu a po zvyšok roka nechať ho v tlmenom režime fungovať aj v parlamente, to je to, čo práve žijeme.  Diery v pamäti sa nám vypomstia. Prišla posledná etapa na pripomenutie fašistom, že sa nedáme. Ozvali už aj Košice proti ich zhromaždeniu, osobne sa angažovali lídri PSSpolu a KDH. Kde sú ďalší? A čo my ostatní? Zostáva nám už iba zopakovať spred roka mohutné zhromaždenia, na ktorom sa verejne pomenovalo aktuálne fungujúce zlo po vražde novinára a jeho snúbenice. Zastaviť rozpínavosť fašizmu znamená sa mu postaviť a vyjadriť posledný apel pred voľbami.

Tibor Ferko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?