Občania požičali štát na spravovanie Matovičovej úderke

Autor: Tibor Ferko | 8.3.2020 o 16:36 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  13475x

Zaplať páboh“, povedal aj pohan po voľbách, potom ešte dopovedal „za tie dary“, ale  súčasne sa aj rúhal, bral meno božie nadarmo, lebo jeden z darov je danajský

Toť a teraz buď múdry. Objednávku na zmenu vybavil Igor Matovič sám. Kto o tom pochyboval?  Všetci. Analytici, politológovia, komentátori, ba možno aj prostý ľud. Možno si spomenieme na komentár, Matovič áno, ale s 5,1 percentami. Teraz spôsobil zmätok medzi znalcami. Ponúkol sa: nech sa páči, rozoberajte si ma, lebo taký je poriadok v politickej metodike, najprv výsledok, potom analýza. Po voľbách už čítame: „Matovič môže byť lepší ako jeho predchodcovia“.

Ani vo sfére politickej vedy by  sa nemala prognózovať budúcnosť, ale  analyzovať výsledok, stav spoločnosti, miery pochybenia.  Máme to čierne na bielom: OľaNO v štyroch straníckych skupenstvách (!), SaS vo dvoch, Za ľudí, plus otázka o Kollárovej strane Sme rodina v danajskom formáte, lebo minulosť lídra je problematická.

Našou témou však je, čo sa stalo s liberálmi a kresťanmi? To by nám analytici mali ozrejmiť. 200 plus 100 tisíc prepadnutých hlasov,  pri 65,8 percentnej účasti voličov spolu to znamená 12 percent z 28,2 percent odovzdaných hlasov. Najskôr by sa mala položiť otázka o korektnosti volebného zákona, o tom, či  by pri tristotinovom deficite hlasov v koalícii strán nemala fungovať opravná položka na docenenie zisku, hoci aj s penalizáciou, aby sa v regulárnom demokratickom režime jedna či dve fatálne postihnuté strany mohli etablovať vo vládnom alebo opozičnom bloku.

Za stratou dvoch hodnotovo vymedzených strán s ich nemalým elektorátom  je zodpovedný aj volebný zákon. Za neprejavený záujem o liberalizmus sú  v parlamente zodpovední ľudia, ktorí ho odmietli aplikovať v bežnom živote, (Lisabonská zmluva, Marakéš). Takéto nepochopenie sprevádza liberalizmus v časoch politickej, morálnej, náboženskej a kultúrnej moderny. Tomáš Štrauss zapojil do slovenských pomerov, teraz aj aktuálnych, výklad filozofa liberálnej Ameriky Richarda Rotryho:  „Môže sa stať, že nezmieriteľná nerovnosť medzi severom a juhom znemožní liberálom, aby zostali  internacionalistami. Možno sa budú musieť vzdať i nádejí na prenesenie ideálov osvietenstva z Európy do celého sveta. To spôsobí liberálom na ich morálke veľké škody, aj keď nie nevyhnutne nenapraviteľné.  Takže čo sa týka dlhodobých vyhliadok liberalizmu, nie som veľký optimista. Napriek tomu nemôžem ponúknuť žiadnu alternatívu. Môžem povedať len toľko, že liberalizmus je najlepšia myšlienka, akú kedy Európa mala a že z Európy  a Severnej Ameriky vytvorila najlepšiu spoločnosť, aká kedy vznikla. Nemusí to však  fungovať celosvetovo...“ (in: Toto posrané storočie, s. 246).

My o tom vieme dosť. Osem plus dvanásť rokov vládli Mečiar a Fico.  Parafrázujem sentenciu analytika spoločenských pomerov  otvorenej spoločnosti K. R. Poppera: ľudia, hoci poznajú zákonitosti historického vývoja, nebudú sa uberať nevyhnutným smerom.

Keď z prostredia matematikov predstavil rektor Univerzity PJŠ prof. Lev Bukovský  Košickú výzvu  (in: Slovenský východ 3. júna 1992) na záchranu demokracie, prišli tisíce podpisov na jej podporu z východu, ale z Bratislavy ani slovo. Starodávne mesto Jericho bolo dobyté krikom Židov. Hlasy z východu na „dobytie“ Bratislavy nestačili. Náprava pomerov nebola ešte na dosah, ale napokon sa  v línii Košickej výzvy  ozvala slovenská inteligencia. Rudolfom Chmelom iniciovaná aktivita oslovila verejnosť  vyhlásením Fóra inteligencie Slovenska (3. jún 1993).

Museli sme si  ešte počkať na inú výzvu, ktorá prišla zo strany Vladimíra Mečiara, keď zo Zlatej Idky zvestoval národu 28. novembra 1993, že „prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa božia, že sa budú všetci diviť“.

Takto sa preplietame desaťročiami bez spoliehania sa na idey osvietenstva. Liberalizmus v SaS sa stráca medzi dvoma pólmi, čo je a čo by mal byť.

Znova ako na začiatku: občania zverili spravovanie štátu na jeho opravu Matovičovi. Zaplať pánboh za Matoviča, s výhradou k jeho gnóme, že matematika nepustí. To platí, len keď pomery v chystanej koalícii formátuje ako deskriptívnu demokraciu a hodnotové, tým aj etické kritériá poťahuje za kratší koniec.

Tibor Ferko

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Aj Fica verejne podporili niektorí členovia predsedníctva, bez boja sa nevzdá

Peter Pellegrini v utorok Roberta Fica vyzval, aby položil funkciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini ešte nemá silu na poriadne buchnutie po stole

Pellegrini má zatiaľ menšiu podporu ako Fico.


Už ste čítali?