Pochopil som o čo ide v meditácii Jaroslava Danišku (Matovičova vláda a historická zásluha Andreja Kisku, in: Postoj 1.3. ´20), keď sa vrhá do náručia Andrejovi Kiskovi za jeho nepreukázaný úmysel zabrániť liberálom dostať sa do parlamentu. Nepochopil som prečo možno považovať túto zlomyseľnosť za dar a nie podraz adresovaný koaličnej kombinácii PS/Spolu. Citujem: „Vďaka Kiskovi sa nedostali do parlamentu progresívci. Kiska s nimi jednak nevytvoril spoločnú koalíciu (volebnú stranu) a jednak stiahol pár liberálnych percent, ktoré odstavili progresívcov. Vďaka tomu bude mať Matovičova vláda o dve množiny menej problémov, čo jej zjednoduší vládnutie“.
Pochopil som ako zlomyseľnosť, keď na kresťansky orientovanom webe podsúvajú Kiskovi úmysel byť hrobárom liberálov, lebo samotná strana Za ľudí predstavuje sebauvedomenie entity európskeho človeka.
Nepochopil som prečo je prínosné pre krajinu to, že namiesto PS/Spolu dominuje vo vláde ako druhý najsilnejší partner strana bez bázne a cti otca deviatich ľavobočkov, hoci sa smelo volá Sme rodina. Pochopil som, že je to v norme demokratických pravidiel, lebo strana získala regulárnu podporu vo voľbách, ale zmýšľanie jeho voličov som nepochopil.
To, že európsky liberalizmus si zadovážil svoju fasádu sto rokov pred Marxom (Voltaire, Hume, Rouseau, Diderot) nie je Daniskovi na prekážku, lebo boli to práve osvietenci, ktorí jemu podobným podnes udržujú pahrebu na rozdúchanie vatry nenávisti voči inovercom. Pochopili to v Postoji, keď práve liberalizmus im umožňuje byť prítomný na veľkých politických debatách?
Nepochopil som volebný zákon, ktorý toleruje, že keď si strana neprizná koalíciu s inými stranami, stačí jej na parlamentné bytie päť percent, ale priznanej koalícii dvoch strán nestačí na také isté bytie ani stotisíc legitímne získaných hlasov, lebo bez pár stotín nemá sedem percent.
Nepochopil som prečo by mal mať Matovič „o dve množiny menej problémov bez „progresívcov“, keď x množín problémov mu ešte v predstihu avizoval mnohodetný Kollár zabudovať do mimo rozpočtového scenára 25 tisíc nájomných bytov (azda pre prípad, že by mu ešte deti pribudli?), ba dokonca aj štátny lízing osobných áut! Nepochopil som, prečo do množiny problémov nezarátal Jaroslav Daniška Sulíkových liberálov, (hoci o kmeňovej autenticite SaS sa pochybnosti nevylučujú).
„Vďaka Kiskovi, že sa nedostali do parlamentu progresívci,“ prosím pekne, čo je na tom kresťanské? Zrazu patrí Kiskovi uznanie, že sa s progresívcami nespojil a stvoril ich debakel. Kiska však koledoval za spojenie celej opozície, kto a komu doprial vtedy skazu nebytia? Kiskovi nie je čo vyčítať, keby nebol trikrát poslal Fica do outu, nebolo by dnes v slovenskom „hyde parku“ triumfujúceho rozprávača okamžitých nápadov (bez ich posvätenia koaličnými partnermi).
Verdikt je nezvratný: neodstane krivda s volebnými počtami na rováši PS/Spolu a hoci nie je všetkým dňom na tejto lodi koniec, no akoby sa už potápala a podajedni ju opúšťajú. Komentáre Dalibora Roháča si prečítam v .týždni každý týždeň. Pred voľbami o ňom platilo, že „ autor je komentátor .týždňa, výskumník AEI, kandiduje za koalíciu PS/Spolu“. Po voľbách sa píše, že „ autor je komentátor .týždňa a výskumník AEI“.
V čase, keď v domácom politickom diškurze treba podržať volebným zákonom nekorektne poškodené liberálne línie strán Spolu vedno s PS, zapretie bývalej príslušnosti k nim u renomovaného komentátora znamená zbabelosť. Ak nie, potom len som to správne nepochopil. „Nič na tom nemení ani to, že liberálnejší poslanci z klubu Kiskovej strany skončia časom ako nezaradení poslanci, pretože nestrávia niektoré témy a excesy“, píše Jaroslav Daniš. Judáš a prorok. Pochopil som.
Tibor Ferko
.
"