Víťazstvo skupenstva Obyčajných ľudí a nezávislých osobností bez príslušnosti k ortodoxnej partaji, resp. aj bez členstva v takejto mixzóne, neznamená, že sa rúca osvedčený systém politických strán, lebo volebné víťazstvo neortodoxnej veličiny na slovenskej politickej mape znamená pre ňu len skúšobné obdobie bez záruky na štyri roky. Nepartajná spoločnosť s obmedzeným ručením otvára cestu do neznáma, lebo také niečo tu, tuším ani inde, nebolo. Pnutie v jadre vládnej koalície v spektre záujmov jej členov nie je síce nový úkaz, ale ako to bývalo, je skúška pevnosti, súčasne aj žiadúcej povoľnosti a ohľaduplnosti jej lídra. Len On, také niečo už tu bolo.
Prenechajme občanmi zvolený stav skúške času. Čo mňa voliča Za ľudí prekvapuje, je jeho pred a povolebné nepochopenie zo strany voličov. Nesporne sa o to zaslúžila absencia PR a z neho plynúca neinformovanosť, neschopnosť udržať trvalejší účinok „haló efektu“. To historické momentum pri ohlásení vzniku strany sa rozplynulo, zanedbala sa účinná propagácia výrazných jednotlivcov na kandidátke strany, ktorí po voľbách prejavili súcnosť na ich mimoriadne povšimnutie: V. Remišová, M. Kolíková, T. Valášek, J. Šeliga sa ukazujú ako silné tromfy strany, ibaže sa neukazujú spoločne ako operatívny tím Za ľudí a ľudia si ani nevšimnú, že strana má väčšiu silu na zaujatie občanov, ako ukazujú jej priebežne proponované tri percentá plus kolísavé drobné. (Kam sa podel V. Ledecký, nevidieť, nepočuť ?)
Andrejovi Kiskovi možno vyčítať pozíciu nehovoriaceho lídra strany. Zrejme čaká na ortieľ od vyšetrovateľov za daňovú kauzu. Kým sa vec nevyšetrí, nie je síce obžalovaný, ale jeho nepríjemný stav vyšetrovaného ponúka Robertovi Ficovi šíriť svoju fixnú ideu o podvodníkovi. Ibaže odhliadnuc od tejto trápnosti, (ktorá už mala byť dávno ukončená), Andrej Kiska svoju politickú rolu pri zmene pomerov splnil vrchovato. Roberta Fica trikrát porazil! Na tejto báze, a nie na snímkach z francúzskej haciendy Počiatka, získal Igor Matovič východisko k triumfu. Voliči si to ani nevšimli, lebo iný argument nebol v televízii!
Takže k veci. Občan obvykle verí tomu, čo vidí. Štyroch mušketierov Za ľudí nevída spolu, strana sa neukazuje, ako to zvyknú robiť v opozícii Fico či Pellegríny, Matovič síce bez „spolustraníkov“, ale s protiepidemickou úderkou, (mimochodom, on sám vydá za OľaNO a nič proti iným tromfom). Kým dosiaľ percentami nepovšimnutí kiskovci nebudú svoj diel práce prezentovať ako strana, zúročia ich prácu iní. PS aj bez Spolu prerástol v percentách Za ľudí. Takto vospolok by to bol dnes iný pohľad na možnosti a sľubné perspektívy slovenskej politickej obce.
Tibor Ferko